Život Prešova
online
online
Básnik Peter Repka, jeden z Osamelých bežcov, má 80 rokov
14.01.2024 Bratislava
Bratislava
13. januára (TASR) - Jeho meno sa v kontexte slovenskej literatúry
spája s časopisom Mladá tvorba a s legendárnou básnickou skupinou
Osamelí bežci, ktorú okrem neho tvorili Ivan Štrpka a Ivan Laučík.
V nedeľu 14. januára sa Peter Repka, básnik, autor reportáží či prozaik, dožíva 80 rokov.
Peter Repka sa narodil 14. januára 1944 v Bratislave. V mladosti sa venoval atletike a ako dorastenec reprezentoval Československo v šprintérskych disciplínach. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave a do roku 1970, keď odišiel do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky (NSR), pôsobil ako redaktor a reportér v časopise Mladá tvorba. Na jeho stránkach okrem poézie uverejňoval aj reportáže, napríklad v roku 1964 vyšiel na pokračovanie v dvoch číslach Mladej tvorby Repkov text o Letných olympijských hrách v Tokiu.
Po časopisecky publikovaných veršoch knižne debutoval v roku 1963 v almanachu mladej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva..., kde mal svoje básne aj Štrpka. V tom istom roku vznikla tiež básnická skupina Osamelí bežci, ktorú okrem Repku a Štrpku tvoril ďalší básnik Mladej tvorby Ivan Laučík.
V časopise uverejnili aj dva manifesty skupiny Návrat anjelov a Prednosti trojnohých slávikov. V provokujúcich manifestoch sa vyhranili voči vtedajším oficiálnym hodnotám, komunizmus označili za abstraktný pojem pre svoju generáciu, odmietli nielen tvorbu niektorých básnikov staršej generácie, ale aj zasahovanie ideológie do literatúry.
Na stránkach Mladej tvorby sa okrem manifestov objavili aj Štrpkove články O otvorenej básni (1967), Predbáseň (1969), v ktorých v hlbšej teoretickej rovine priblížil postupy tvorby Osamelých bežcov.
V roku 1969 vyšla Petrovi Repkovi debutová samostatná básnická zbierka Sliepka v katedrále, v ktorej sa prezentoval aj ako básnik nadväzujúci na amerických beatníkov. V básňach dokázal esteticky príťažlivo prepojiť vysoké a nízke, vznešené a profánne, každodenné a slávnostné či modlitbu s pouličným jazykom.
O rok neskôr mala byť publikovaná aj jeho kniha reportáži Vstaň a choď, ktorá však nebola distribuovaná, pretože jej autor odišiel do NSR, pričom v Nemecku žije a pracuje doteraz.
Knižne sa na slovenskú literárnu scénu vrátil až po roku 1989, po páde totalitného režimu v Československu. V roku 1992 mu vyšla zbierka Že-lez-ni-ce, za ktorú dostal Prémiu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.
O štyri roky neskôr mu vyšla básnická kniha Priateľka púšť a v roku 2002 zbierka Karneval v kláštore. Svojho publikovania sa napokon dočkala aj kniha reportáži Vstaň a choď, ktorá vyšla v roku 1998. Obsahuje Repkove reportáže z rokov 1967 – 1969 uverejnených v Mladej tvorbe.
Výber z jeho predprevratovej tvorby, doplnený o nové básne vyšiel v roku 2005 pod názvom Básne. Kniha Chvála zápisníku (2011) obsahuje žánrovo nezaradené zápisníkové poznámky, glosy, postrehy, pohľadnice, reportáže a rôzne iné texty. Ako prozaik sa predstavil zbierkou poviedok Spätné zrkadlo (2012).
Repkova zbierka Že-lez-ni-ce vyšla aj v nemčine v preklade jeho manželky Angely Repkovej (Ei-sen-bah-nen, 1993, 1994, 2000).
Humorne, aforisticky či ironicky ladené Repkove básne vyšli v roku 2014 pod názvom Slabičné. V roku 2019 vydal ďalšiu zbierku s názvom Spev, ktorú dopĺňajú fotografie Petra Župníka.
V nedeľu 14. januára sa Peter Repka, básnik, autor reportáží či prozaik, dožíva 80 rokov.
Peter Repka sa narodil 14. januára 1944 v Bratislave. V mladosti sa venoval atletike a ako dorastenec reprezentoval Československo v šprintérskych disciplínach. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave a do roku 1970, keď odišiel do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky (NSR), pôsobil ako redaktor a reportér v časopise Mladá tvorba. Na jeho stránkach okrem poézie uverejňoval aj reportáže, napríklad v roku 1964 vyšiel na pokračovanie v dvoch číslach Mladej tvorby Repkov text o Letných olympijských hrách v Tokiu.
Po časopisecky publikovaných veršoch knižne debutoval v roku 1963 v almanachu mladej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva..., kde mal svoje básne aj Štrpka. V tom istom roku vznikla tiež básnická skupina Osamelí bežci, ktorú okrem Repku a Štrpku tvoril ďalší básnik Mladej tvorby Ivan Laučík.
V časopise uverejnili aj dva manifesty skupiny Návrat anjelov a Prednosti trojnohých slávikov. V provokujúcich manifestoch sa vyhranili voči vtedajším oficiálnym hodnotám, komunizmus označili za abstraktný pojem pre svoju generáciu, odmietli nielen tvorbu niektorých básnikov staršej generácie, ale aj zasahovanie ideológie do literatúry.
Na stránkach Mladej tvorby sa okrem manifestov objavili aj Štrpkove články O otvorenej básni (1967), Predbáseň (1969), v ktorých v hlbšej teoretickej rovine priblížil postupy tvorby Osamelých bežcov.
V roku 1969 vyšla Petrovi Repkovi debutová samostatná básnická zbierka Sliepka v katedrále, v ktorej sa prezentoval aj ako básnik nadväzujúci na amerických beatníkov. V básňach dokázal esteticky príťažlivo prepojiť vysoké a nízke, vznešené a profánne, každodenné a slávnostné či modlitbu s pouličným jazykom.
O rok neskôr mala byť publikovaná aj jeho kniha reportáži Vstaň a choď, ktorá však nebola distribuovaná, pretože jej autor odišiel do NSR, pričom v Nemecku žije a pracuje doteraz.
Knižne sa na slovenskú literárnu scénu vrátil až po roku 1989, po páde totalitného režimu v Československu. V roku 1992 mu vyšla zbierka Že-lez-ni-ce, za ktorú dostal Prémiu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.
O štyri roky neskôr mu vyšla básnická kniha Priateľka púšť a v roku 2002 zbierka Karneval v kláštore. Svojho publikovania sa napokon dočkala aj kniha reportáži Vstaň a choď, ktorá vyšla v roku 1998. Obsahuje Repkove reportáže z rokov 1967 – 1969 uverejnených v Mladej tvorbe.
Výber z jeho predprevratovej tvorby, doplnený o nové básne vyšiel v roku 2005 pod názvom Básne. Kniha Chvála zápisníku (2011) obsahuje žánrovo nezaradené zápisníkové poznámky, glosy, postrehy, pohľadnice, reportáže a rôzne iné texty. Ako prozaik sa predstavil zbierkou poviedok Spätné zrkadlo (2012).
Repkova zbierka Že-lez-ni-ce vyšla aj v nemčine v preklade jeho manželky Angely Repkovej (Ei-sen-bah-nen, 1993, 1994, 2000).
Humorne, aforisticky či ironicky ladené Repkove básne vyšli v roku 2014 pod názvom Slabičné. V roku 2019 vydal ďalšiu zbierku s názvom Spev, ktorú dopĺňajú fotografie Petra Župníka.
www.ZIVOTPO.sk
